ŽIVOTNÝ ŠTÝL PRE VÄČŠIU HARMÓNIU
Áyurveda pripisuje vhodnému životnému štýlu veľmi dôležitú úlohu pri zachovaní dobrého telesného a duševného zdravia. Zdravie je v áyurvede považované za niečo viac než len neprítomnosť príznaku choroby. Veď všetci poznáme ľudí, ktorým oficiálne lekárska veda nedokáže diagnostikovať žiadnu špecifickú chorobu, napriek tomu sa necítia dobre. V áyurvedskej medicíne je zdravie definované ako stav rovnováhy medzi troma živlami (vata, pitta, kapha), telesným odpadom (moč, výkaly, pot), zmyslovými orgánmi a normálnym fungovaním mysle. V prípade úplne zdravého človeka sa telo, myseľ a vedomie stretávajú v rovnováhe.
Optimálny životný štýl má vychádzať v ústrety individuálnej prakrti s jej špecifickými požiadavkami. Z tohto dôvodu sa životný štýl osoby s prevahou jedného živlu bude odlišovať od životného štýlu osoby s iným prevládajúcim živlom. Životný štýl je teda priamo závislý na osobnej prakrti.
V prvom rade si musíme uvedomiť, že životné dianie sa odohráva v čase, a rôznej kozmickej energii sa prejavujú v rôznych časových úsekoch. Áyurveda hovorí o viacerých typoch času (chronologický, biologický, mentálny.....atď), ktoré majú na človeka rôzny vplyv. Napríklad chronologický čas je vonkajší (objektívny) čas, ktorý plynie pre všetkých rovnako a teda osoby narodené toho istého dňa budú mať rovnaký chronologický vek. Ich biologický a mentálny vek však môže byť rozdielny. Osoba, ktorá je zdravšia, je biologicky „mladšia“ a osoba, ktorá je šťastná a duševne čulá, je mentálne „mladšia“. Áyurvedska medicína si všíma hlavne zákonitosti času, tzv. časových cyklov. Takýmito cyklickými pohybmi času sú deň a noc, lunárny mesiac, rok, väčšie planetárne cykly, až po kozmické mega cykly.
Deň a noc sú najmenším cyklom chronologického času a rôzne časti dňa sú v znamení rôznych živlov. Medzi druhou a šiestou hodinou rannou prevláda v atmosfére zeme živel vzduchu – vata, ktorý je kombináciou éteru a vzduchu. To znamená, že v atmosfére bude ľahkosť, pohyblivosť a jas. Tento čas je vhodný na prebudenie sa, telesnú a mentálnu očistu. Z tela má odísť nahromadená moč a výkaly, ktoré v tomto čase najlepšie odchádzajú. Vata je živlom pohybu; zvýšená prítomnosť tohto živlu napomáha akémukoľvek pohybu, teda aj peristaltike čriev. Aj pôrod prebieha lepšie v skorých ranných hodinách. Na podporu vylučovania možno vypiť pohár teplej vody; aj zápchu možno vyliečiť týmto jednoduchým spôsobom za pár dní. Toto denné obdobie nie je vhodné na spánok, lebo spánok je len povrchný, s množstvom chaotických snov. Tento poznatok je dôvodom, prečo väčšina yogínov vstáva pred východom slnka. Ranné svitanie a večerný súmrak sú v yógovej praxi považované za najvhodnejšiu dobu na meditáciu, čas, kedy sa noc stretáva s dňom, okamih, kedy čas na chvíľu zastaví, ale nikto nie je schopný zachytiť tento okamih zmyslami. Tieto dva momenty sú časom, kedy sa smrteľník môže dotknúť nekonečna, a preto je škoda ich prespať.
Ak ide o telesnú očistu, okrem vylúčenia telesného odpadu, je to čas na umytie zubov, ústnej dutiny a jazyka. V Indii používajú špeciálnu striebornú škrabku na odstránenie toxických látok z jazyka. V našich pomeroch stačí použiť malú lyžičku, ktorou niekoľko krát odstránime povlak z jazyka. Čím silnejší povlak, tým viac toxínov v tráviacom trakte. Na čistenie zubou sa v Indii používa vetvička z rastliny neem, rozstrapkaná na jednom konci. Áyurvedska zubné pasty sú dômyselnými kombináciami liečivých bylín a iných liečivých zdrojov, sú len mierne abrazívne (brúsne) a zároveň osviežujú dych. Na osvieženie dychu áyurveda tiež odporúča žutie klinčeka alebo fanyklových semien. Kloktaním teplej vody s citrónom alebo soľou každé ráno zabráni vzniku infekcie.
Pokiaľ pozorujeme príznaky toxínov v tráviacom ústrojenstve, mali by sme hneď začať s liečbou (zázvorový čas, pôst).
Nos by mal byť u zdravého človeka prirodzene čistý a dokonale priechodný, žiaľ, len zriedka je tomu tak.Veľa ľudí má nos viac-menej permanentne upchaný, bez toho, že by si to uvedomovali. Čistý nos je podmienkou dobrého prúdenie pránickej energie, ktorá je základom života a zdravia. Nos je áyurvedou považovaný za bránu do mozgu a do vedomia. Cvičením dychových cvičení yogy (pránayáma) sa nos postupne vyčistí a zostane stále priechodný. Občas ho môžeme prepláchnuť vodou pomocou jednoduchej yógovej techniky jalaneti. Človek praktikujúci túto techniku denne, vraj nikdy nedostane nádchu.
Ďalším úkonom rannej očisty je olejová masáž celého tela. Použijeme olej podľa individuálnej konštitúcie. Ľudia typu vata najlepšie reagujú na „ťažšie“, sézamový, olivový, prípadne mandľový olej. Ľudia typu pitta potrebujú chladivý olej z kokosových orechov alebo slnečnicový olej. Ľudia typu kapha sa vraj obídu aj bez oleja.
Začneme aplikáciou oleja na vrch hlavy, v oblasti najvyššej chakry – sahasrára. Olej dobre votrieme do vlasov, je to pre vlasy dobrá výživa. Zľahla pomasírujeme tvár, krk, ramená, hrudník a brucho. Masírujeme vždy smerom od srdca a v smere rastu vlasov a ochlpenia. Pokiaľ masírujeme proti smeru ochlpenia, narušujeme smer prúdenia prány, čo môžeme niekedy využiť terapeuticky na prebudenie „driemajúceho“ miesta so stagnujúcou energiou. Ďalším miestom, ktorému venujeme zvýšenú pozornosť, sú stehná (hlavne ich zadnej časti), pretože sú sídlom živlu vata, ktorý ovládame práve prostredníctvom oleja a dotyku. Veľkú pozornosť venujeme aj chodidlám, pretože cez chodidlá prijímame zemskú pránu. Ich masážou tiež povzbudzujeme tiež činnosť vnútorných orgánov, ktoré sú s chodidlami spojené reflexnými dráhami. Toto poznanie áyurvedy sa dnes bežne využíva pri metóde alternatívneho liečenia – reflexológii. Treba však povedať, že masáž chodidiel je oveľa prospešnejšia večer, než ráno. Áyurveda učí, že ľudia typu kapha sa hravo obídu aj bez masáže, ľudia typu pitta by mali absolvovať masáž aspoň raz do týždňa a ľudia typu vata potrebujú masáž celého tela každý deň.
Po masáži má nasledovať kúpeľ alebo sprcha, samozrejme bez použitia mydla. Aj keď indický kozmetický priemysel ponúka atraktívne, príjemné mydlá vyrobené vraj podľa tradičnej áyurvedskej receprúry, samotná áyurveda používanie mydla neodporúča kvôli jeho vysušujúcim účinkom. Na odstránenie prebytočného oleja použijeme cícerovú múku, ktorou zľahka poprášime telo a potom ju spláchneme vodou.
Po masáži a kúpeli sa organizmus cíti čistý a svieži. Áyurveda navrhuje obliecť sa každý deň do čistého odevu a použiť vhodný prírodný parfém pre harmonické naladenie astrálneho tela. Teraz je človek pripravený na rannú meditáciu a cvičenie hatha-yogy alebo pranayami. Meditácia na vychádzajúce slnko je tým najlepším úvodom dňa. Slnko je otcom všetkých živých bytostí a všetko, čo máme, je z jeho priamej milosti. Ľudia, ktorí úprimne milujú Slnko, sa tešia z pevného zdravia, optimizmu a jasnej mysle. Na planetárnej úrovni Slnko predstavuje Boha.
Cvičenie hatha-yogy a pranayámi môžeme zaradiť pred alebo po meditácii.
Medzi cvičením a raňajkami treba dodržať odstup aspoň pol hodiny. Raňajky by za ideálnych podmienok nemali byť neskôr než o ôsmej; v tejto dobe by už človek mal mať za sebou všetky vyššie uvedené úkony. Denné obdobie medzi šiestou a desiatou hodinou doobeda je v znamení živlu kapha, ktorý mu dáva definitívnu charakteristiku. Atmosféra je ťažšia, obsahujúca atribúty živlu vody. Toto vysvetľuje fakt, ktorý všetci dobre poznáme z vlastnej skúsenosti: keď sa zobudíte okolo piatej hodiny ráno, ste oddýchnutí a mali by ste hneď vyskočiť z postele; pokiaľ tento impulz nepočúvnete, a otočíte sa na druhý bok, upadnete do spánku, z ktorého sa ťažko prebúdzate až okolo desiatej hodiny. Treba si uvedomiť, že tento ranný spánok typu kapha je ťažký a lenivý spánok tamasickej kvality, ktorý z času na čas môže prospieť fyzickému telu, je však namierený proti mysli. Po raňajkách je dobré umyť si ruky a zuby. Z hľadiska áyurvedskej medicíny je vhodné umyť si zuby po každom jedle – zabraňuje sa tým rozkladu jedla v ústnej dutine.
Čas medzi raňajkami a obedom je možné využiť na akúkoľvek užitočnú prácu či štúdium. Je to čas vhodný hlavne na spoločensky užitočnú činnosť, ktorou vytvárame predpoklady pre naše prežitie v materiálnom svete. Predovšetkým za predpokladu, že človek dodržal všetky predchádzajúce úkony, je telo dokonale zharmonizované s mysľou a človek je schopný podať špičkový výkon v akejkoľvek oblasti ľudského snaženia. Medzi desiatou hodinou doobeda a druhou hodinou poobede je prevládajúcim živlom živel ohňa – pitta, obsahujúci v sebe prvky ohňa a vody. Okolo poludnia sa živel ohňa prejaví v žalúdku, ktorý začína vylučovať žalúdočné šťavy a človek sa cíti hladný. Poludnie je najvhodnejšou dobou dňa na prijímanie fyzickej potravy, pretože metabolizmus je najsilnejší. Obed by z tohto dôvodu mal byť najvýdatnejším jedlom dňa a človek by si na neho mal vyhradiť hodinu absolútne nerušenej pohody. Jeme iba toľko, aby sme sa nasýtili; akákoľvek únava po jedle a chuť ľahnúť si sú znakom prejedenia. Po skončení obeda je opäť vhodné umyť si ruky, tvár a zuby a chvíľu si posedieť pri hudbe alebo rozhovore s priateľmi. Štvrť až pol hodinu po jedle je dobré prejsť sa.
Živel vzduchu – vata – prevláda v atmosfére medzi druhou a šiestou hodinou poobede a podobne, ako v nočnom období, má atribúty ľahkosti a pohybu. V tomto čase ľudia spontánne inklinujú k športovým aktivitám, k prechádzkam a vôbec k pohybu. Veľa ľudí, ktorí sa ráno z najrôznejších príčin nedokážu „rozhýbať“, v tomto čase akoby dostali druhý dych a veci im idú od ruky. U väčšiny ľudí sa vďaka zvýšenej aktivite opäť dostaví pocit hladu, nie však už tak prenikaný ako doobeda. Večerné jedlo by sa podľa áyurvedy malo podávať medzi piatou a šiestou hodinou, ideálne pred západom slnka. Po západe slnka by už človek nemal prijímať ťažkú potravu, iba ovocie, čaj alebo pohár mlieka. Na americkom kontinente je napríklad zvykom jesť hlavné a najťažšie jedlo vo večerných hodinách; je to snáď prežitok z minulosti, kedy prežitie v novej zemi bolo také ťažké, že väčšinu dňa bolo treba venovať práci a na jedlo nezostal cez deň čas. Tento zvyk je pre telo veľmi škodlivý a prispieva k poruchám metabolizmu, ktoré sú u Američanov tak časté. Omnoho zdravší je v tomto smere životný štýl Juhoeurópanov, ktorí si vyhradia nie len čas na obed, ale stredomorské národy aj dostatočný čas na popoludňajšiu siestu. Ak konzumujeme ťažké pokrmy vo večernom období, kedy v atmosfére nie je dostatok živlu pitta, zaťažujeme trávenie a jedlo nebude dostatočne strávené.
Podobne, ako ranné svitanie, je aj doba súmraku považovaná za tajomný čas stredu dvoch svetov a teda je aj vhodnou dobou na podvečernú meditáciu. Doba svitania a súmraku je doba stretávania sa dualít dňa a noci a mechanizmus ich vzájomného stretávania je pred človekom zahalený závojom máye. Čas svitania a súmraku je tiež dobou dňa, kedy v ľudskom organizme prichádza na krátko k harmonizácii slnečnej (pozitívnej) a lunárnej (negatívnej) energie. Prána v tomto čase neprúdi vo dvoch oddelených dráhach (pingala – Slnko; ida – Mesiac), ale v centrálnej dráhe sushumna-nádí.
Večerná doba medi šiestou a desiatou hodinou je v znamení živlu vody – kapha, čo znamená, že atmosféra sa upokojuje a ochladzuje. Je to vhodná časť dňa na venovanie sa inšpiratívnym činnostiam spojené so spirituálnou sádhanou: hudbe, tancu, spoločným meditáviám, rozhovorom s priateľmi. Ideálne by bolo, keby sa človek už nevenoval práci určenej na jeho fyzické prežitie, ale len činnostiam, ktoré napomáhajú jeho duchovnému pokroku. Pred nočným spánkom by sa človek nemal zaoberať riešeniami konfliktných situácií, čítaním negatívnej literatúry alebo sledovaním divokých televíznych programov. Každý človek by sa mal pred spánkom snažiť o harmonizáciu všetkých zložiek svojej bytosti s vesmírnym dianím. Áyurveda pred spánkom odporúča meditáciu pri horiacej sviečke – podporí sa tak stiahnutie mysle z vonkajších objektov do jedného bodu a zamedzí sa jej úniku z tela behom spánku. Keď je myseľ príliš rozháraná, má tendenciu odchádzať v noci z fyzického tela a túlať sa po rôznych úrovniach vitálne-mentálnych svetov. Tieto n očné potulky majú za následok sny, hlavne také, v ktorých sme v konflikte alebo vo vzťahu s vonkajším svetom.
Áyurveda zastáva názor, že miesto mysli behom nočného odpočinku je presne lokalizované vo fyzickom tele – je to subtílny priestor (nádí) v blízkosti najnižšej chakry muladhára. Keď sa myseľ nachádza v tomto priestore, človek spí tuhým, bezsenným spánkom, spánkom, v ktorom sa vraj dotýka nekonečna. Podľa slov upanishád sa v tomto type spánku človek vracia k svojej prvotnej podstate, do stavu najvyššej blaženosti. Spánok je v áyurvede nazývaný aj „nevedomá samádhí“, pretože človek sa síce kúpe v oceáne prvotného blaha, nie je si toho však vedomí. Po prebudení si uvedomuje iba fakt, že sa dobre vyspal. Tento každodenný dotyk s nekonečnom je však absolútne nevyhnutný pre pokračovanie života a zachovania zdravia. Z hľadiska prúdenia kozmickej energie je doba medzi desiatou hodinou nočnou a druhou hodinou rannou najvhodnejšia pre naozaj hlboký osviežujúci spánok. Spánok je obdobím oddychu hlavne pre myseľ; telo spánok nepotrebuje, telu by stačilo znehybnieť a oddýchnuť si, napríklad aj v sede.
Je to myseľ, ktorá si potrebuje oddýchnuť a odpútať sa od podnetov vonkajšieho sveta. Štyri hodiny hlbokého bezsenného spánku obnoví v človeku energiu výdatnejšie, než osem alebo desať hodín spánku narušovaného snami. Spánok nemožno merať jeho dĺžkou, ale len kvalitou; a jeho kvalita bude priamo závislá od množstva snov. Čím viac snov, tým je kvalita spánku nižšia. Najmenej produktívnym je spánok nad ránom, v období vata. Pokiaľ ide o trvanie spánku, je treba sa riadiť iba jeho kvalitou. Yoga ponúka metódy na skvalitnenie spánku, takže vyspelý jedinec môže jeho dĺžku obmedziť na úplné minimum. Otázkou je, či sme ochotní vyvinúť toľko úsilia na dosiahnutie takéhoto stavu. Najlepšie je nepreháňať ani v tejto oblasti a nezachádzať do extrémov. Následné nezvládnuté obmedzenie spánku u nezrelého adepta môže mať za následok dlhotrvajúce poškodenie zdravia, hlavne duševného. Dobrým začiatkom však je, pokúšať sa o sústavné skvalitňovanie spánku a uvedomení si seba v ňom, tiež interpretácia snov a jeho významu. V podstate možno povedať, že keď človek začne pracovať na sebe a oslabuje konfliktnosť v procese myslenia a cítenia, kvalita spánku sa automaticky prehĺbi a jeho dĺžka sa tiež prispôsobí zmenenej potrebe.
Poloha počas spánku je veľmi dôležitá. Poloha na ľavom boku je vhodná pre ľudí typu vata a kapha, lebo podporuje prúdenie pozitívnej slnečnej energie. Keďže táto poloha vytvára v tele oheň, nehodí sa pre ľudí typu pitta alebo pre tých, ktorí majú dočasne zvýšený živel ohňa. Poloha na pravom boku podporuje prúdenie negatívnej lunárnej energie, ktorá je chladivá a upokojujúca; hodí sa teda výborne pre ľudí typu pitta. K údivu veľa ľudí, áyurveda neodporúča spánok na chrbte, naopak, považuje ho za veľmi škodlivý, pretože nielenže potláča oba druhy energie, ale naviac blokuje aj centrálnu dráhu energie v tele sushumna-nádí. Áyurveda má dokonca príslovie, ktoré hovorí, že spánok na chrbte je najistejšia cesta k chorobe. Spánok na bruchu sa hodí iba pre deti. Vynikajúca poloha je sed, vyžaduje si to však prax.
Tento model životného štýlu je vhodný pre najširšie spektrum ľudí, pretože vychádza z prírodného planetárneho cyklu a nášho súladu s ňou. Samozrejme, človek môže ísť aj proti tomuto cyklu a sledovať svoj vlastný umelý cyklus, musí však byť pripravený zvládať všetky dôsledky, ktoré z toho vyplynú pre jeho zdravie. Pokiaľ zdravie nie je prioritou, potom sa nekladú medze porušeniu prírodných cyklov. V súčasnej dobe človek, a vôbec celé ľudstvo ide už do takej miery proti prírodným cyklom, že je snáď čas na pozastavenie a prehodnotenie nášho miesta v celkovom dianí. Aj keď si človek rád namýšľa, že je ústredným bodom celovesmírneho diania, pravda je skôr taká, že je len jedným z množstva fenoménov, malou časticou celkového diania. Človek sa na každom kroku snaží „pokoriť prírodu“ a vnútiť jej svoje pravidlá. Tak, ako takmer každé dospievajúce dieťa sa búri proti matke, aj človek sa búri proti „matke prírode“, pretože na pozadí zdanlivo obmedzujúcich zákonitostí nedokáže postrehnúť zmysluplnosť jej konania. Tým nechcem tvrdiť, že by človek nemal usilovať o vývoj, mal by si však uvedomiť, že či sa mu to páči alebo nie, je dieťaťom prírody a príroda sa chce tiež vyvíjať ďalej. Akákoľvek ľudská vývojová snaha vychádza z impulzu „matky prírody“. Človek je súčasťou prírody a za svoje násilné oddeľovanie sa od nej tvrdo platí chorobami, pocitmi izolácie a odcudzenia. Keď uznáme prírodu za maku celého stvoreného vesmíru, zistíme, že jej tzv. zákonitosti sú dômyselným mechanizmom zaručujúci nám existenciu na momentálnej úrovni nášho vývoja. Prostredníctvom vedomej sádhany sa jedného dňa dostaneme do bodu, kedy pochopíme pravú podstatu všetkých prírodných zákonitostí a vykročíme za tieto hranice.