MEDITÁCIA
Meditácia je bezpochyby jednou z najúčinnejších terapií dostupných človeku v každom okamihu života. Nikdy by nemala chýbať v procese liečenia. Áyurvedsky doktori bežne predpisujú špecifický typ meditácie ako súčasť celkovej terapie.
Prvoradým cieľom terapeutickej meditácie je analýza a pochopenie príčin ochorenia na všetkých úrovniach bytia. Iba pacient, ktorý pozná pôvod a príčiny svojho utrpenia, je schopný spolupracovať na svojom vyliečení. Ak sú mu príčiny neznáme, je vydaný napospas hre síl a živlom, a je úplne závislý na pomoci z vonka, teda na lekárovi, nemocničných zariadeniach a pod.
Pre tento typ meditácie nepotrebujeme žiadne zvláštne vedomosti, stačí úprimné prianie dopátrať sa pravdy. Táto meditácia nám pomôže objasniť pravé príčiny našich zlozvykov, závislosti a omylov, ktoré boli na začiatku ochorenia. Tieto príčiny môžu byť jednoduché a prozaické, ale aj zložité a zachádzajúce až do oblasti dlhodobého karmického pôsobenia. Výsledky tejto meditácie budú priamo závislé na stupni otvorenosti a úprimnosti. Teoreticky by mal byť každý človek schopný dopátrať sa pravdy o sebe. Skutočnosť je však taká, že prevažná väčšina ľudí toho nie je schopných a je závislá na „zrkadlách“ (lekár, veda.....a pod.), ktorí im nadstavuje okolie. Je overenou skutočnosťou, že ľudia, ktorí meditujú (či už formálne alebo neformálne), ktorí sú v dobrom vzťahu s kozmom a so sebou samými, nepotrebujú lekára a zdravotnícke inštitúcie buď vôbec alebo len príležitostne.
Meditácia je naším vlastným zrkadlom, ktoré máme stále k dispozícii. Výsledky meditácie môžu byť pre nás šokujúce, hlavne, ak nám odhalia pravdu, ktorú sme podvedome potláčali a odmietali jej čeliť. Meditácia nám tiež pomôže zistiť, na ktorej úrovni porucha pôvodne nastala. Jednoduchý príklad: obezita je dnes bežnou poruchou, na ktorú máme jeden súhrnný názov. Podľa názoru modernej medicíny ide o ten istý typ poruchy u všetkých obéznych pacientov. Ide o poruchu metabolizmu, na ktorú neexistuje dodnes žiadna dôsledná a stopercentná metóda liečenia pre každého. Niekomu sa podarí „zhodiť“ nadmernú váhu, ďalším trom nie. V západných krajinách súperí veľa metód „zaručeného“ zhadzovania váhy, a je to úrodné pole pre činnosť vedcov, pseudovedcov a výslovných šarlatánov. Výsledky stále nie sú presvedčivé a uspokojujúce. Prečo je to tak?
Z hľadiska áyurvedskej medicíny neexistuje jeden druh obezity, ale viacero druhov. Obezita je podľa áyurvedskych lekárov v prvom rade citovou poruchou, prejavujúca sa dodatočne vo fyzickom tele. Človek, ktorý sa márne snaží všemožnými, veľa krát aj drastickými spôsobmi bez úspechu znížiť svoju telesnú váhu, schudnú obvykle bez problémov, akonáhle pochopia príčinu svojho stavu. V prípade obezity je najčastejšou príčinou pocit menejcennosti, neadekvátnosti, vnútorná neistota, strach, niekedy lenivosť a neochota zmeniť sa.
V podstate všetky choroby vznikajú ako dôsledok určitého životného postoja a chybného správania. Prepracovaný riaditeľ, či vedúci možno tesne pred infarktom vyhľadá interného lekára a dá si urobiť všetky vyšetrenia, aby odišiel uspokojený, že mu okrem zvýšeného krvného tlaku nič nie je. Po návrate na pracovisko sa štve v práci ako predtým, aby až v okamihu náhlej smrti pochopil to, čo pomocou meditácie mohol odhaliť dávno: pravým menom jeho srdcového infarktu je možno komplex nenahraditeľnosti, pocit vlastnej dôležitosti, snaha dirigovať ostatných, príliš nafúkané ego.....atď.
Pocit vnútornej neistoty a zníženého sebavedomia vyúsťujú do dnes tak bežných a populárnych syndrómov prejedania alebo naopak, cieľavedomého hladovania. Prejedanie s následným zvracaním je jedným z najsmutnejších javov vysoko stresovanej západnej spoločnosti. Je to v podstate veľmi vážna citová a nervová porucha, ktorú je však možné úspešne liečiť pomocou meditácie.
Väčšina ľudí, keď podľahnú chrípke sa hneď obhliada po okolí, komu pripísať vinu za sprostredkovanie nákazy. Takýmto ľuďom meditácia umožní uvedomiť si, že len oni sú absolútne zodpovední za nedostatočnú čistotu svojho organizmu a prestanú hľadať vinníka mimo seba.
Ľudia s dedičným zaťažením si obvykle neuvedomujú vlastnú vinu na zhoršení svojho stavu. Príčinu tiež obvykle hľadajú mimo seba, u rodičov a predchádzajúcich generáciách. Takýto postoj, akokoľvek sa postihnutému môže zdať odôvodnený, neprispieva k pochopeniu a vyliečeniu. Podľa názoru áyurvedy a ezoterických náuk si človek sám vytvára celú svoju bytosť v danej inkarnácii a podpora, ktorej sa mu dostáva od kozmu (vrátane rodičov, telesné a duševné prakrti, výchova, vzdelanie.....) je priamym dôsledkom jeho predchádzajúcej karmy. Dedičné zaťaženie v takomto zmysle obvykle predstavuje veľmi ťažkú karmu a úplne vyliečenie je zriedkakedy možné. Je však možné úplne pochopiť príčinu svojho stavu a prijať obmedzenie v momentálnej inkarnácii.
Ďalším typom terapeutickej meditácie je meditácia podporujúca vyliečenie, ktorá je zameraná na vytvorenie vhodnej stratégie liečenia a pozitívnych životných postojov. Teda obézny človek by mal meditovať o svojich pocitoch, ktoré sú citovou príčinou jeho stavu. Prepracovaný riaditeľ, ktorý sa pokladá za nenahraditeľného, a jeho vyradenie z práce by podľa neho „mohlo zapríčiniť vychýlenie Zeme z obežnej dráhy“, by mal meditovať o svojom nafúknutom egu a spôsobe jeho kontroly. Človeku trpiacemu prejedaním snáď pomôže meditácia o bytostiach na tejto planéte, ktoré trpia hladom a umierajú na podvýživu. Vizualizovanie týchto bytostí a ich utrpenie môže byť dostatočnou motiváciou na citové vyliečenie nadmerného jedáka.
Meditácie nie je len vynikajúcou pomôckou liečenia, ale aj spôsobom prevencie. Meditácia podporuje imunitný systém, taktiež pravidelne meditujúci človek je menej náchylný k chorobám. Toto je pravdou hlavne vtedy, keď sa pri meditácii zároveň sústreďujeme na dych, prostredníctvom ktorého sa do tela dostáva pránická energia – dobré prúdenie prány úzko súvisí s obranyschopnosťou organizmu.
Ideálne je meditovať v prírode, uprostred zelene, v horách, pri jazere, kde je prirodzene vyššia koncentrácia prány. Je dobré, pokiaľ nás pri meditácii nič neruší. Pokiaľ máme ticho a harmonické podmienky, je to optimálna situácia. Meditovať ale môžeme aj v autobuse, pri práci, pri chôdzi, pri rozhovore. Časom sa pre vás celý život stane súvislou meditáciou. Meditácia nie je nič iného, než návrat do vlastného stredu, uvedomenie si seba samého v celkovom poli. Počas meditácie sa harmonizuje fyzické telo s psychickým.
Ako meditovať? Presný opis meditačných praktík si každý môže nájsť v príslušnej literatúre o yóge. Dobrým zdrojom je Patanjaliho klasický text Yógasútra, ktorý podrobne popisuje meditáciu ako jeden z ôsmych súčastí yógovej praxe. Pri meditácii je možné sedieť, ležať alebo aj chodiť. Pri terapeutickej meditácii je najlepšie pohodlne sedieť alebo ležať. Texty yógy popisujú viacero vhodných polôh. Za dobrú polohu je považovaný lotosový sed (padmásana), poloha siddha (siddhásana). Vyhovuje aj obyčajný sed so skríženými nohami sukhásana (pohodlný sed). Ľudia, ktorí pre pokročilý vek alebo neohybnosť nie sú schopní zaujať ani jednu z týchto pozícii, môžu sedieť na stoličke alebo akejkoľvek inej polohe.
Dôležité je, aby chrbtica bola rovná a vzpriamená. Pokrútené polohy nepodporujú dobré prúdenie prány. Po zaujatí pohodlnej polohy sa môžete sústrediť na dych a venocať mu plnú pozornosť. Uvedomením si dychu dosiahneme tiež upokojenie mysle a jeho stiahnutie sa (odpútanie) z objektov vonkajšieho sveta dovnútra. Je dobré predstaviť si vo vedomí ašpiráciu s ktorou do meditácie vstupujete alebo cieľ, ktorý chceme dosiahnuť. Táto overená technika sa volá sankalpa, a moderná medicína ju tiež využíva vo forme pozitívneho myslenia. Ide v podstate o vytvorenie žiadúceho výsledku v mysli. Dôležitým pravidlom je myslieť a predstavovať si všetko pozitívne, neodporúča sa používať negatívne myšlienky, pretože tie nebudujú v bytosti nič cenného, nič okrem odpadu, vzdoru, nesúhlasu a oddelenosti. Požadovaných výsledkov (a to nie len pri liečení, ale aj v iných oblastiach života) dosahujeme posilnením pozitívnych postojov. Túto zásadu je dôležité dodržiavať aj pri ničivých chorobách, ako je rakovina. V praxi to znamená, že pokiaľ si pacient s rakovinou bude denne neustále opakovať výrok „neumieram na rakovinu“, „nechcem zomrieť na rakovinu“ alebo dokonca „nemám rakovinu“, taktiež, pokiaľ sa rakovinu pokúša „zničiť“ akýmkoľvek spôsobom, výsledkom je uvedenie prvku násilia do organizmu, čo v konečnom dôsledku nie je žiadúce. Väčšina ľudí sa po vypočutí diagnózy zdesí, akoby išlo o náhly útok. Rakovinový nádor považujú za niečo cudzieho, čo s nimi nemá nič spoločné a čo je treba čo najrýchlejšie odstrániť. Moderná chirurgia toto všeobecné cítenie podporuje. Podľa áyurvedy je rakovina porucha imunitného systému a zlyhaním prirodzenej inteligencie tela, tiež vzburou buniek proti výkonnej moci ega. Rakovinové bunky sú súčasťou organizmu, aj keď nechcenou, pretože odmietajú slúžiť dobru väčšieho celku a sledujú v tele vlastné ciele. Vyrezaním nádoru chorobu snáď zlikvidujeme na fyzickej úrovni, celkové vylúčenie a pochopenie chybných postojov však nenastane. Recidíva je pravdepodobná.
Áyurveda tiež uznáva oprávnenosť operatívnych zákrokov, nie sú však na čelnom mieste zoznamu terapií. Namiesto snahy „zničiť rakovinové bunky“, či už fyzickými metódami alebo prostredníctvom myslenia, áyurveda radí prijať nevyhnutné fakty, nepripisovať im predbežne žiadnu veľkú dôležitosť, netrápiť sa zbytočne predstavami tragického konca a radšej sa sústrediť na posilnenie integrity osobnosti a imunitného systému. Ego alebo pocit “Ja“ nemusí s rakovinou bojovať, ale skôr podať chorým bunkám priateľskú radu a pozvať ich k spolupráci na obnove organizmu. Imunitný systém funguje najlepšie v podmienkach mierumilovnosti, stres a bojové nálady ho oslabujú. Pri meditácii si pacient postihnutý rakovinou môže predstaviť, ako nastolením pokoja a mieru denne získava ďalšie a ďalšie bunky pre spoluprácu. Žiadna choroba nemusí byť súbojom (kto z koho), ale skôr procesom transformácie. Väčšina terapií modernej medicíny je založená na princípe násilia a násilného odstraňovania symptómov. Skúmanie modernej vedy je tak jednostranné a uhol skúmania tak malý, že nestačí pochopiť realitu v jej celistvosti. Je dôležité si uvedomiť, že pri meditácii nie je treba vyvíjať úsilie, naopak, úsilie je skôr na škodu. Keď sme si uistili cieľ a ašpiráciu, je lepšie zostať v pozícii svedka, pred ktorého zrakom sa odvíja dej – nebiť však jeho súčasťou. Pokiaľ hľadáme príčinu ochorenia, nie je potreba formulovať v myli milión otázok a snažiť sa o analýzu. Čím tichšia a pokojnejšia je myseľ, tým lepšie. V tichu sa nám zjaví odpoveď na našu otázku a zažiari vo vedomí jasnejšie než slnko, takže vieme s absolútnou istotou, že je pravdivá.
Prostredníctvom meditácie možno dosiahnuť plného poznania minulosti aj budúcnosti; ústredným bodom koncentrácie by však mal byť okamih prítomnosti, pretože je nám najprístupnejší a je tiež ťažiskom alebo bodom rovnováhy medzi minulým a budúcim. Meditácia nám odhaľuje rôzne eventuality plynutia času, od bežného vnímania chronologického toku, cez časové uzly a spätné plynutie po jeho rozptýlení. Pokiaľ je pravdou, že prostredníctvom meditácie môžeme získať náhľad do budúcnosti, ktorá bude harmonickým vyústením prítomnosti a minulosti, potom meditácia bude najcennejšou pomôckou prevencie. Keď sme schopní vidieť, kam by nás pokračovanie nášho doterajšieho konca doviedlo, môžeme naše správanie zmeniť s okamžitou platnosťou a vyhnúť sa nechceným dôsledkom. Takýmto spôsobom sa postupne stále viac oslobodzujeme spod nadvlády času a karmického zákona, ktorý je v podstate zákonom príčiny a jeho dôsledku.