MINERÁLY
LECITÍN
Krvný obeh: lecitín vďaka vysokému podielu esenciálnych mastných kyselín dokáže v krvnom obehu rozpúšťa škodlivý LDL cholesterol. Ten potom ľahko prejde aj tými najtenšími cievami a nemá tendenciu sa v nich usadzovať. Lecitín dokonca dokáže rozpúšťať aj už vzniknuté tukové a cholesterolové usadeniny. Znižuje krvný tlak a je tak skvelou prevenciou proti kardiovaskulárnym chorobám a mozgovým príhodám.
Mozog: Pomáha zvyšovať koncentráciu. Učenie a akékoľvek myšlienkové pochody idú skrátka s lecitínom oveľa ľahšie. Údajne vraj pravidelné užívanie lecitínu dokáže zvýšiť IQ až o 10 bodov. Lecitín sa používa tiež k prevencii neurologických ochorení, akými je napríklad Parkinsonová choroba, Alzheimerová choroba a senilná demencia. Je tak veľkým pomocníkom v geriatrii.
Pečeň: Veľkú koncentráciu lecitínu obsahuje pečeň. Konkrétne tvorí lecitín 73% objemu tukov v pečeni. Je potrebný proti tukovej degenerácii, cirhóze, pomáha proti vzniku nádorov pečene alebo pri zápaloch pečeňového tkaniva. Nesmierne dôležitý je aj pri procese odbúravania alkoholu v pečeni, preto by prísun lecitínu mal zvýšiť každý, kto si rád dopraje nejaký ten pohárik alkoholu.
Žlčník: Dostatočný prísun lecitínu dokáže zabrániť tvorbe žlčníkových kameňov. Za ich vznik je totiž zodpovedná práve nerovnováha lecitínu, kyseliny žlčovej a cholesterolu.
Koža, vlasy, nechty: Lecitín zlepšuje kvalitu pokožky, nechtov a vlasov, pomáha ich hydratovať a spomaľuje ich starnutie. Dokáže do hĺbky regenerovať poškodené vlasy. Vďaka svojim protizápalovým účinkom sa využíva aj pri liečbe kožných problémov – zmierňuje napríklad ekzémy alebo lupienku. Osvedčil sa tiež v boji s celulitídou.
Lecitín dokáže tiež chrániť steny hrubého čreva pred narušením. A je prospešný pre udržanie odolnosti imunitného systému.
SELÉN
Je nenahraditeľný pre telo ako antioxidant (chemická látka, ktorej prítomnosť v tele brzdí proces starnutia). Bez selénu by ľudský organizmus nerástol a nerozmnožoval sa, pečeň by neplnila svoju funkciu a netvorili by sa ani dôležité hormóny. Selén je nevyhnutný pre tvorbu aktívnej formy hormónu štítnej žľazy, pre zdravú pokožku a vlasy, pre zachovanie normálneho zraku. Spolu s vitamínom E bráni vzniku rakoviny, ktorú spôsobujú peroxidy a superoxidy vodíka. Podporuje liečbu chorôb, ako skleróza multiplex, obehové choroby, svalová distrofia (porucha vo výžive), reuma a pri sexuálnej impotencii orgánového pôvodu.
Funkcie v organizme:
- spolupracuje s vitamínom E na ochrane buniek, tukov a vitamínov
- účinný v boji proti vírusovým infekciám, zmierňuje priebeh oparu a pásového oparu
- dôležitý antioxidant – spomaľuje rast novotvarov, podporuje tvorbu antiteliesok
- nevyhnutný pre srdce a krvný obeh
- spolu s vitamínom E pomáha v prevencii rakoviny a srdcových ochorení, mozgových príhod
- spolu s vitamínom E a horčíkom lieči angínu pektoris
Jeho nedostatok v tele môže zapríčiniť poškodenie kostných svalov a svalu srdca. Človek je náchylnejší ku chorobám, rýchlejšie starne a znižuje sa pohlavná potencia. Medzi ďalšie antioxidanty patrí vitamín E, ktorý dokáže z časti nahradiť deficit selénu. Predávkovanie sa selénom bežnou potravou nie je možné. Výskumy dokázali u zvierat protirakovinový účinok.
Príznaky nedostatku: zníženie imunity, zvýšený výskyt rakoviny, srdcových ochorení, kožné problémy, svalová slabosť, únava. Nedostatok selénu počas tehotenstva môže zvýšiť riziko vrodených vád.
Príznaky nadbytku: nervozita, depresie, únava, podráždenie, nevoľnosť, zvracanie, hnačka, strata vlasov, poškodenie nechtov.
Zdroje: dary mora (slede, kraby, langusty), bravčové, teľacie, hovädzie obličky, pečeň, srdce (bio farma), vaječný žĺtok, para orechy, obilniny, kukurica, celozrnné výrobky, ovsené vločky, hnedá ryža, huby, cibuľa, cesnak, brokolica.
Selén sa nachádza v pôde a v kameňoch, kumuluje sa v rastlinách a nimi vstupuje do potravinového reťazca. Selén je prítomný vo väčšine potravín a jeho bohatými zdrojmi sú orechy (najmä brazílske orechy), ryby a iné produkty rybolovu, vnútornosti (obličky, pečeň) a mäso. Selén je aj v obilninách, zelenine, v pšeničných klíčkoch, cibuli, semenách, rajčinách, brokolici, v citrusových plodoch, avokáde, šošovici a celozrnných obilninách. Jeho obsah však kolíše podľa pôdy, na ktorej sa dopestovali. Európska pôda v porovnaní s americkou, kanadskou a čínskou je na selén pomerne chudobná.
Selén je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Se a protónové číslo 34.
Atómové číslo: 34, rok objavenia: 1817, teplota topenia: 220,8 ˚C
MANGÁN
Je dôležitý pre využitie vápnika, fosforu, železa a vitamínu E a C. Taktiež je potrebný pre tvorbu bielkovín, cukrov a tukov. Mangán je dôležitý pre udržanie integrity kože a kostí, menštruačného cyklu a metabolizmu cholesterolu. Je tiež nevyhnutnou ochranou proti cukrovke. Významnou mierou sa podieľa aj na vytváraní imunity. Slúži k tvorbe interferónu, ktorý je považovaný za základnú protilátku proti niektorým nádorom.
Funkcie v organizme:
- chráni pred osteoporózou, artrózou a kazivosťou zubou
- chráni pred vysokým krvným tlakom
- chráni pred chudokrvnosťou z nedostatku železa
- podporuje tvorbu materského mlieka
- chráni pred vysokou hladinou cholesterolu
- chráni pred cukrovkou, artritídou
- chráni pred ateriosklerózou, srdcovými chorobami, svalovými kŕčmi a pred zrýchleným tepom
- chráni pred duševnými chorobami, Parkinsonovou chorobou, Alzheimerovou chorobou
Príznaky nedostatku: spôsobuje oneskorenú tvorbu kostí, poruchu reprodukčných funkcií, nervové poruchy, stratu telesnej hmotnosti, pomalý rast vlasov a fúzov, kožné ochorenia, lámavosť zubov.
Strava s vysokým obsahom fosforu a vápnika môže negatívne ovplyvniť vstrebávanie mangánu.
Zdroje: ryža, celozrnné výrobky, avokádo, obilné klíčky, gaštany, hrášok, čučoriedky, mandle, ovocie, strukoviny, zelenina, orechy.
Mangán je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mn a protónové číslo 25. Mangán je šedo-biely, tvrdý a veľmi krehký ťažký kov, v niektorých vlastnostiach podobný železu.
Atómové číslo: 25, rok objavenia: 1774, Teplota topenia: 1 246 ˚C.
FLUÓR
Je súčasťou kostí, zubov, štítnej žľazy a mozgu. Dostatočný príjem fluóru chráni organizmus pred výskytom osteoporózy.
Funkcie v organizme:
- kladne pôsobí na činnosť nervovej sústavy, pečene a endokrinnej žľazy
- podieľa sa na metabolizme glukózy, syntéze mastných kyselín a cholesterolu
- pomáha udržiavať telesnú hmotnosť a krvný tlak
- zvyšuje pôsobenie inzulínu a pôsobí preventívne proti vzniku cukrovky
V mnohých krajinách sa pitná voda fluoriduje. Nadmerné užívanie fluóru sa však považuje za toxické. Fluór sa ukladá v kostiach a spôsobuje ich krehkosť a morfologické zmeny. Zlúčeniny fluóru, ktoré sa obyčajne používajú v zubných pastách, nie sú prirodzené. Ak používate zubnú pastu obsahujúcu fluór, môže naozaj dôjsť k jeho škodlivému predávkovaniu. Prísun veľkého množstva fluóru pôsobí škodlivo, čo sa môže prejaviť napríklad vo forme dentálnej fluorózy – tmavšieho sfarbenia a štrukturálnych zmien zubnej skloviny.
Zdroje: morské ryby (makrela)
Fluór je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku F a protónové číslo 9. Je to toxický, svetlo-zeleno-žltý plyn, prvý člen rady halogénov. Je najreaktívnejší plyn, ktorý sa zlučuje s väčšinou prvkov periodickej tabuľky.
Atómové číslo: 9, teplota topenia: -219,6˚C, teplota varu: -188,1˚C
JÓD
V organizme sa nachádza asi 20 až 50mg jódu, z toho 20 až 25% je v štítnej žľaze, ktorá riadi rast detí, reprodukciu, funkciu nervov a svalov, štiepenie bielkovín a tukov, rast nechtov a vlasov a využitie kyslíka v každej telesnej bunke. Jód je v tele uložený predovšetkým v štítnej žľaze, ktorá si ho vyberá z krvi. Pri nedostatku jódu v potrave sa štítna žľaza zväčšuje a vzniká struma alebo hrvoľ.
Funkcie v organizme:
- nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej žľazy
- podieľa sa na tvorbe hormónov štítnej žľazy (tyroxín, dijódtyrozín), ktoré riadia látkovú výmenu vo všetkých telesných bunkách
Napriek tomu, že ľudské telo potrebuje len nepatrné množstvo jódu, je tak dôležitý, že sa zaviedlo jeho pridávanie do soli. Zavedenie jodidivanej soli eliminovalo závažnú formu mentálnej retardácie – kretenizmus. Aj keď je dôležitosť tohto prvku dostatočne známa, jeho nedostatkom trpí asi 1,6 miliardy ľudí, predovšetkým v rozvojových krajinách. Konzumácia kapusty a kelu môže zabraňovať prijímaniu jódu.
Príznaky nedostatku: zväčšenie štítnej žľazy – struma, nedostatok hormónov štítnej žľazy (hypotyreóza), ktorá ja prejavuje únavou, suchou pokožkou, chrapľavým hlasom, znižovaním mentálnych schopností, nedostatok jódu spôsobuje aj poruchy mentálneho vývoja detí.
Príznaky nadbytku: riziko predávkovania je nízke – vzniká pri dávke 30 krát väčšej, ako je doporučená dávka, spôsobuje afty, opuchy slinných žliaz, kožné vyrážky, bolesti hlavy, zvracanie, hnačku.
Zdroje: morské ryby (napr. treska, mrská šťuka, makrela, tuniak, sardinky), jodidovaná morská a kamenná soľ, morské riasy, mlieko a mliečne výrobky, vajcia, zelenina, strukoviny, višne, čerešne, citrón, čokoláda.
Jód je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku I a protónové číslo 53. Patrí do skupiny halogénov a po astáte najmenej elektronegatívny halogén. Tvorí tmavofialové doštičkovité kryštáliky.
Atómové číslo: 53, teplota topenia: 113,7˚C, teplota varu: 184,3˚C
ŽELEZO
Je jeden z nevyhnutných prvkov v našom organizme (niektoré literárne zdroje ho zaraďujú medzi makroelementy). Pre tvorbu hemoglobínu je okrem železa potrený aj vitamín C, meď, kobalt, vitamín B2, B6, B9 a B12. Ak sú zásoby železa v organizme dostatočné, podporujú životaschopnosť, funkciu imunitného systému a bystrí intelekt.
Funkcie v organizme:
- aktivátor dýchacích enzýmov (cytochrómov), katalázy a peroxidázy
- zabezpečuje prenášanie kyslíka (hemoglobín), zásobuje svaly kyslíkom (myoglobín)
- nevyhnutný pre tvorbu červených krviniek
- lieči chudokrvnosť z nedostatku železa
- veľmi potrebný v tehotenstve pre vývin plodu, tiež u detí v období rastu
Príznaky nedostatku: zníženie počtu červených krviniek a obsahu hemoglobínu v nich, anémia z nedostatku železa, slabosť, únava, bledosť, bolesti hlavy, búšenie srdca, znížená odolnosť proti infekciám.
Príznaky nadbytku: zvýšené riziko chronických chorôb – cukrovka, cirhóza, ateroskleróza, rakovina hrubého čreva, srdcové ochorenia.
Zdroje: ryby, melasa, hovädzia a teľacia pečeň, hovädzie, jahňacie mäso, šťava zo sliviek, sušené marhule, orechy, sezam, semená slnečnice, tekvicové semená, ľan, mak, kokos, hrozienka, pšeničné klíčky, otruby, strukoviny, listová zelenina, špenát, pažítka a petržlenová vňať.
Železo je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fe a protónové číslo 26. Železo je pomerne mäkký, striebrosivý kov. Patrí medzi prechodné prvky. Chemicky je pomerne reaktívne, reaguje s kyselinami za uvoľňovania vodíka.
Atómové číslo: 26, teplota topenia: 1 583˚C, teplota varu: 2 862˚C
MEĎ
Medi potrebuje dospelý človek iba 2 až 3 mg denne, potrebuje ju však nevyhnutne, lebo uľahčuje zadržiavanie železa. Meď napomáha vstrebávaniu železa, a tak zodpovedá aj za tvorbu hemoglobínu. Je nevyhnutný pri spracovaní vitamínov. Priaznivo ovplyvňuje nervový systém a má protialergické účinky tým, že redukuje hladinu histamínu. Významne sa podieľa na štruktúre vlasov.
Funkcie v organizme:
- súčasť enzýmov
- aktivátor dýchacích enzýmov
- regulátor výmeny železa, podporuje vstrebávanie železa
- podporuje tvorbu pigmentu
- dôležitá pre tvorbu červených krviniek
- podporuje krvnú zrážanlivosť
- spevňuje krvné cievy, kosti, šľachy, nervy
- nevyhnutná v prevencii kardiovaskulárnych chorôb
- pomáha udržovať plodnosť
- udržuje zdravé vlasy a kožu
Príznaky nedostatku: zvýšená hladina cholesterolu, únava, poruchy srdcového rytmu, zníženie hladiny hemoglobínu v krvi, vypadávanie a lámavosť vlasov a anémia spojená s poruchou pigmentácie kože.
Príznaky nadbytku: nevoľnosť, bolesti žalúdka, poškodenie pečene, hnačky, bolesti svalov, zníženie hladiny zinku v krvi, ateroskleróza
Zdroje: strukoviny (hrach), špenát, šalát, artičoky, avokádo, cesnak, huby, paradajky, raž, zemiaky, čokoláda, kakao, orechy, sója, celozrnné cestoviny, bravčová, hovädzia pečeň a obličky.
Meď je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cu a protónové číslo 29. Meď je ušľachtilý, nealotropický kov s kockovou, plošne strednou kryštálovou sústavou, červenej farby.
Atómové číslo: 29, teplota topenia: 1 085˚C.
VANÁD
Je stopový prvok, ktorý zabraňuje tvorbe a hromadeniu cholesterolu v krvnom sére vo väčšom množstve. Je nutný pre bunkový metabolizmus a pre stavbu kostí a zubov. Vanád sám o sebe môže pomôcť znížiť užívanie inzulínu v priebehu 4 až 6 mesiacov užívania tohto prvku.
Funkcie v organizme:
- znižuje hladinu cholesterolu v krvi, chráni pred kardiovaskulárnymi chorobami a najmä pred cukrovkou
- možno ho využiť spolu s chrómom pri liečbe cukrovky, ale treba ich brať každý v inú dobu
- vplýva na plodnosť mužov aj žien
Príznaky nedostatku: nedostatok môže spôsobiť kardiovaskulárne ochorenia, poruchy funkcie obličiek, môže sa podieľať na neplodnosti mužov ak žien. Je jednou z príčin úmrtnosti detí. V súčasnosti je nedostatok vanádu príčinou vzniku cukrovky u ľudí, ale aj u zvierat.
Príznaky nadbytku: pri predávkovaní sa môže vyskytnúť astma, zápal pľúc a rôzne kožné ekzémy.
Zdroje: červené mäso, ryby, rastlinné oleje, celé zrná, fazuľa, kôpor. Vanád sa ťažko vstrebáva. Najviac vanádu obsahujú: jablká, hrušky, slivky, kapusta biela, cesnak, černice, mrkva, reďkovka, mlieko a tvaroh.
Denné dávky vanádu sa pohybujú medzi 100 až 300 mcg. Medzi vanádom a meďou môže dôjsť k vzájomnej väzbe, a preto, ak sa využívajú oba tieto prvky, treba ich brať oddelene.
Vanád je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku V a protónové číslo 23. Vanád je zriedkavý, mäkký, nemagnetický, tuhý, kujný a striebristý prechodný kov. Vykazuje vysokú odolnosť voči korózii.
Atómové číslo: 23, rok objavenia: 1801, teplota topenia: 1 910˚C