SANSKRIT
„Óm Shree Savitra Surya Nãrãyannaya Namah“
Sanskrit, kedysi dávno jazyk používaný učencami v celej Indii, je dnes najmä liturgickým jazykom. Boli v ňom napísané staroindické Védy a jazyk sa na niektorých miestach v Indii používa aj dnes, a to najmä v niektorých inštitúciách, kde ľudia cítia potrebu ho znovu oživovať.
O HISTÓRII SANSKRITU
Samotné slovo „sanskrit“ sa viac-menej ujalo až po mnohých rokoch a pôvodne vychádza zo slov „sam“ a „krit“. „Sam“ znamená „dokonalý“ alebo „úplný“ a „krit“ zavŕšený. Slovo „samskrta“ označuje niečo, čo je „dokonale zavŕšené“. Sanskrit delíme na védsky, ktorého najstaršia podoba je obsiahnutá v „Rig Véde“, ktorej text bol napísaný približne 1800 rokov pred Kristom. Potom nasleduje klasický sanskrit, kde viac prenikol prákrit, (jazyk obyčajných ľudí), pričom existovali aj dialekty sanskritu.
Niektoré teórie vravia, že sanskrit do Indie importovali tzv. „árijci“, ale to ešte neoprávňuje hovoriť o „árijskej rase“. „Árija“ v sanskrite znamená „civilizovaný“, „ušľachtilý“, ale aj sociálny štatút – človek so šľachtickým pôvodom. „Árijská rasa“ je pojem, ktorý vymysleli Európania. „Árija“ nemá vo védskych textoch nič spoločné s rasou.
Podobnosť mnohých svetových jazykov so sanskritom svedčí o tom, že kedysi dávno existoval jazyk (základný jazyk , z ktorého boli odvodené ostatné jazyky), tzv. indoeurópske jazyky. Florentský obchodník Filippo Sassetti (narodený vo Florencii v roku 1540) bol jedným z prvých Európanov, ktorý študoval sanskrit a ktorý si všimol podobnosti medzi sanskritom a taliančinou – druhé slovo je talianské: devah/dio (Boh), sarpah/serpe (had), sapta/sette (sedem), atď.
ZAPISOVANIE JAZYKA
Súčasný systém zapisovania sanskritu (aj iných indických jazykov) je devanágarí, čo je skript, ktorý sa uplatňuje aj pre dnešnú hindštinu. Slovo „abaceda“ nie je pre sanskrit vhodné. Písmená sanskritu sa nazývajú akshary, a možno ich prepísať do našej fonetickej sústavy. Pre transliteráciu (prepis) sa používajú tri svetové štandardy – 1) IAST (International Alphabet of Sanskrit Transliteration), 2) systém Harvard-Kyoto a 3) ITRANS. Použiť možno ktorýkoľvek z nich (IAST však zachytáva fonetiku najdokonalejšie).
Transliterácia vyzerá takto (Sahanavavatu mantra):
AUM saha navavatu, saha nau bhunaktu
Saha veeryam karvaavahai
Tejasvi naa vadhita mastu
maa vid vishaa va hai
AUM shaantih, shaantih, shaantih.
„aa“ vyslovujeme ako „á“; namiesto „aa“ sa používa veľké „A“, aj v strede slova, napríklad namiesto „maa“ sa môže písať „m A“.
Skript devanágarí sa vyvinul z tzv. bráhmí skriptu, ktorý existoval dávno pred Kristom. Píše sa zľava doprava, ale niektorí učenci usudzujú, že bráhmí skript vyšiel z dnes už vymretého karoshtí skriptu (kharoshthi), ktorého nápisi boli objavené v Kašmíre a ktorý bol písaný sprava doľava. Dávnoveké mesto Takshashila (v dnešnom Pakistane) bolo miestom, kde sa počas vlády dynastie Achaimenovcov (asi okolo roku 530 pred Kristom) hovorilo aramejčinou – jazykom, ktorým hovoril aj Jažiš. Karoshtí vyšiel údajne odtiaľto.
Devanágarí keyboard: 
Skripty karoshtí aj bráhmí patria do skupiny systému zapisovania, ktorý sa volá Abugida, čo je názov odvodený z dávnovekého semitského jazyka Ge´ez, ktorým sa kedysi hovorilo v Etiópii (samohlásky sa nemusia zapisovať, podobne ako v starovekej hebrejčine). Nie len bráhmí, ale aj skript karoshtí sa používa pre zapisovanie sanskritu. Medzi krajiny, kde týmto skriptom kedysi dávno zapisovali ľudia svoje písmo, patrí aj dnešný Irán či Kazachstan.
Dnešná modrená podoba skriptu devanágarí sa používa takmer nezmenene iba od roku 1700 nášho letopočtu (po súčasnosť). Skript bráhmí sa používa aj pre zapisovanie prákritu, čo je pomenovanie pre skupinu jazykov/dialektov, ktorými hovorili obyčajnejší ľudia a o ktorých historici usudzujú, že môžu byť rovnako staré, ako sanskrit.
Ako vidieť, skript devanágarí sa vyvíjal viac, ako dvetisíc rokov. Popri ňom sú v Indii ďalšie skripty pre zapisovanie jazykov, ako marathština, tamilčina, bengálsky skript, gudžarádština, gurmukhi, oriya, telugu, kannadština, malajálamština, urdština, atď. Pomenovania týchto skriptov vychádza z názvov skupín ľudí/jazykov.
SAMOHLÁSKY
V sanskrite je 15 samohlások – „swaras“, z ktorých 5 je krátkych, 8 dlhých a 2 sú podporné. Dnes sa používa iba 13 samohlások. Podporné samohlásky sú tie, ktoré slabike alebo samohláske dajú iný zvukový tón a ktoré sa nepoužívajú samostatne. Akákoľvek spoluhláska spolu so samohláskou vytvorí slabiku.
SPOLUHLÁSKY
V sanskrite je 33 spoluhlások, hoci niektoré boli do skriptu devanágarí zakomponované (prevzaté z iných jazykov). Spoluhlásky sú zoskupené do 6 skupín. Prvých 5 má po päť spoluhlások a posledná skupina ich má osem.Delenie sa opiera o spôsob vyslovenia z anatomického hľadiska (napr. vyslovenie pomocou zubov, hrdla).
Skupina hrdelných spoluhlások: ka, kha, ga, gha, na („h“ znamená prídych)
Skupina palatálnych spoluhlások: ča, čha (s prídychom) dža, džha, ňa
Skupina cerebrálnych spoluhlások: ta, tha, da, dha, na
Skupina dentálnych spoluhlások: sa, tha, da, dha, na
Skupina labiál (vyslovované perami): pa, pha, ba, bha, ma
Poradie vyššie uvedených spoluhlások je na obrázku nižšie v presnom poradí (od vrchu nadol).
V sanskrite existujú aj tzv. ligatúry – kombinácie z viac spoluhlások a (obyčajne) jednej samohlásky.
GRAMATIKA
Sanskrit má tri rody (ženský, mužský a stredný), skloňuje sa podobne ako slovenčina – má 8 pádov a tri čísla – jednotné, množné a dvojné (osobitný gramatický výraz pre pomenovanie dvoch vecí v páde). Duálny tvar (dvojné číslo) sa zachoval v Slovinsku, ale aj v arabčine a má ho aj lužická srbčina; v slovenčine a češtine je zriedkavý, ale nájdeme ho. Vhodným príkladom sú topánky, rukavice atď – v našom jazyku sa myslí (jeden) pár topánok, ale v jazyku, kde existuje plne rozvinuté dvojné číslo, označenie viac ako jedného páru (topánok) má už iný tvar.
SANSKRIT A PODOBNOSŤ S INÝMI JAZYKMI
Hinduistický bohovia sa počas dlhej histórie vyprofilovali inak, čo sa týka ich dôležitosti, akú mali kedysi dávno vo Védach. Súrya bol napríklad v istých historických dobách viac dôležitý ako Vishnu. Takisto ani Boh Shiva nemá svoje meno vo Védach. Zastupuje ho oveľa staršie meno – Rudra, ktoré sa podobá slovenskému Rudovi, čo bol praboh stvoriteľ vesmíru.
Pôvod slova Rod alebo „rot“ v nemčine, či „red“ v angličtine spolu s ďalšími podobnými európskymi slovami (v češtine „rudý“) pre označenie červenej farby (v sanskrite „rakta“) zrejme vychádza z ohňa.
Každé náboženstvo, aj keď sa môže opierať o reálne udalosti, sa vždy časom nejako deformuje alebo zmení. Slovania o stvorení sveta mali legendy, ktoré písali, že: Na počiatku vekov bola len veľká tma a bezbrehý chaos. Jeho vlny sa vírili priestorom a obmývali zlaté vajce, ktoré bolo uprostred. V tomto zlatom vajci prebýval Rod – pôvodca všetkého. Keď praboh Rod vyriekol prvé slovo, zrodil sa jeho syn Svyrog (Swarog). Ten spolu s bohyňou Ladou pomáhali Rodovi pri tvorení sveta.
Slovanské legendy sa však tiež líšia podľa oblastí (Srbsko, Slovinsko, Rusko, Poľsko atď). A nemožno ani použiť ani presné kritéria pre porovnávanie sanskritských slov so slovanskými božstvami, ale je možné sa snažiť o spozorovanie istých spojitostí vo výslovnosti aj významoch, ako napríklad v prípade ruského slova „bog“ (Boh) a sanskritského „bhagavat“ (božský) - obe s veľmi podobnou výslovnosťou aj významom.
Hinduistických Nágov (hadie bytosti) zase v slovanskej mytológii zastupuje Veleš (boh pastierov), jedno z mála božstiev viditeľných takmer vo všetkých slovanských národoch. V staroindickej literatúre sa mu nie len, čo sa týka výslovnosti podobá bytosť Valá – védami spomínaný Asura a had zároveň (zdroj: Rig Véda). Slovo Vála sa v Rig Véde vyslovuje vyše dvadsať krát, napr.: RV 1.11, RV 2.11.
Shiva má svoju slovanskú podobu zas v bohyni ženského rodu , ktorou je Siwa, Živa či Živena – bohyňa plodnosti a lásky. V sanskrite slovo „ziva“ označuje toho, kto je láskavý. Významovou spojitosťou slovanskej Živeny a Shivu je aj lingam – hinduistický symbol (penis)Shivu, ktorý predstavuje plodnosť (úrodu).
Védsky boh Surya má svoju slovanskú „sestru“ v podobe bohyne krásy, ktorou bola v slovanskej mytológii Zora alebo Zaria, Zoria či Zorya. Hoci Zorya predstavuje aj menej dôležité bohyne – ochrankyne, tzv. Auróry (polárne žiary; u starých Rímanov bola Auróra bohyňa ranných zôr), slovo je významovo veľmi blízke slnku a podobnosť s indickým bohom Súryom je aj vo výslovnosti.
Triglav (Trihlav) je slovo pre pomenovanie slovanskej božej trojice podobne ako v hinduizme Trimútri. Najstarším významom slova Triglav charakterizoval tri božstvá – Svaroga, Perúna a Dažboga, hoci neskôr Dažboga nahradil Svarovič alebo Veleš.
Kresťanstvo zničilo mnohé kultúrne pamiatky Slovanov, tak dnes ani zďaleka nevieme o slovanských božstvách, ako o tých hinduistických, pretože v Indii sa hinduizmus od dávnych čias prakticky celkom zachoval, ale slovanské tradície u nás nie, iba ich zlomky (bez celistvosti, aká je naopak v hinduizme).
MALÁ TABUĽKA – SANSKRIT A RUŠTINA
Slovanské jazyky sú si podobné, preto pre porovnanie stačí uviesť iba jeden slovanský jazyk, ako napr. Ruštinu.
vsegda sadaA vždy
pútnik pathika pútnik, cestovateľ
žiť jiivati žiť (sanskritske „jiivati“ sa vyslovuje podobne)
kogda kadaa kedy
nebo naaka nebo (ale aj svarga)
snežnij sahima snežný
mama maatR mater, mama
brat bhraatR brat
Slovanská Morena – bohyňa smrti – nebude asi ničím iným, ako slovanskou podobou indickej Kálí, čo naznačuje aj sanskritské slovo maraNaanta (to, čo končí smrťou).
Podobnosť Slovenčiny a Ruštiny so sanskritom je však väčšia, ako s inými európskymi jazykmi, pretože používame piaty pád, v gramatike tzv. vokatív, ktorý angličtina napríklad nemá. Vokatív sa dnes už málo vyskytuje v slovenčine, ale predsa sa vyskytuje – povieme „bratku, daj sem tú knihu“, alebo „Ježišu, prosím Ťa....“. Vokatív je teda, keď niekoho takto špecificky oslovujeme. Gréčtina či Angličtina nemá ani 6. pád, ktorý má sanskrit aj slovenčina spolu s ruštinou. Tu vidieť, že sme si asi o niečo bližšie s Indami, ako iné európske krajiny.